Správu o Stevovej smrti som sa dozvedel skoro ráno z smsky od mojej maminy. Musím povedať, že sa ma dotkla. Pocit vyústil do tohoto blogpostu. Cítil som, že musím niečo napísať. Hocičo. Aj keď viem, že napísať niečo súvislé a kompletné je pre mňa nemožné. Je toho jednoducho príliš veľa, čo by som chcel spomenúť.
Môj prvý Mac bol iMac G3 blue. Mal som vtedy 11 rokov a bol som unesený z myšlienky, že v monitore môže byť zabudovaný aj celý počítač so všetkým, čo potrebujem. Nemusel som rozmýšlať, či potrebujem dokúpiť ešte modem alebo harddisk alebo CD-romku. Aj tak by som v mojom veku nedokázal zostaviť počítač (a ani dnes by som sa necítil príjemne, keby to musím robiť), preto som myšlienku ready-to-use zariadenia absolutne zbožňoval. Ďalšia skvelá vec na iMacu bol samozrejme jeho design. Kto by si kedy pomyslel, že počítač môže byť farebný? A tak neskutočne krásny? Pamätám sa ako som v mojej izbe dokázal sedieť pred vypnutým iMacom a len sa pozerať. Nasávať tú krásu a charizmu, nasávať dokonalosť.
iMac bol pre mňa asi najvýznamnejším produktom, pretože zmenil smerovanie môjho života. Rovesníci sa každodenne v škole rozprávali o najnovších hrách a o tom, kto je v ktorom leveli. V týchto debatách som bol outsider. Na Mac predsa hry neboli. A ak aj boli, za veľa nestáli. Navyše sa k ním bolo veľmi ťažké dopracovať, internet bol v plienkach a komunita Apple veľmi malá.
Preto som si našiel inú zábavu. Stal som sa členom komunity. Komunity grafikov, animátorov, strihačov videa, jednoducho povedané ľudí z kreatívnej brandže. Môj voľný čas som vďaka Applu nevenoval hrám, ale grafickým programom, pri ktorých som zostal až doteraz.
Za mojím jabĺčkom som strávil dlhé hodiny, úplne mi prirástol k srdcu. Do Applu som sa zamiloval. Miloval som, ako produkty fungujú a vyzerajú. Miloval som software aj hardware. Miloval som, ako sa produkty dopĺňajú. Moja zbierka sa časom rozrástla o PowerBook G4, MacBook Pro, iPod Photo, iPod Shuffle, iPhone, iPad, Magic Mouse, Mighty Mouse, Time Capsule, Leopard, Snow Leopard, Lion a množstvo originálnych doplnkov. Samozrejme…vo firme nesmeli chýbať MacPro. Macy a iPhony boli samozrejme aj u nás doma (nikdy som sa nemusel báť, keď som si niekde zabudol nabíjačku).
Nebola to však len rodina, na ktorú sa mi podarilo preniesť radosť z produktov Apple. Už od prvého iMacu som každému s nadšením vysvetloval a demonštroval výhody Macu. Dokázal som to robiť s nadšením vždy a všade. Vôbec mi nevadilo, že sa opakujem.
Nie vždy to šlo hladko. Pamätám si večné slovné bitky s PC-čkármi, ktorí sa ma snažili dostať na lopatky. Ja som však argumenty vyvracal stále dookola a dookola. S odstupom času, ani neviem povedať, o čo mi išlo. Toľko horlivých debát, z ktorých niektoré skončili aj nepriateľsky…
Každý nový produkt som prežíval neskutočne intenzívne. Čakával som do noci, kedy sa už sprístupní Stevov Keynote. Pretože som vedel, že to bude opäť niečo veľké. Považoval som za neskutočné šťastie, že môžem žiť v takej turbulentnej ére, kedy sa mení celý svet. V ére, o ktorej sa bude písať v historických knihách.
Stevove Keynoty pre mňa boli najlepším celovečerným filmom. Znamenali pre mňa úžasný zdroj inšpirácie, a to aj pre profesionálny život. Veľa som sa od Steva naučil. Ako rozčleniť prezentáciu, ako správne držať ľudí v napätí, ako vygradovať atmosféru, ako donútiť ľudí, aby si pamätali dôležité veci,…
Okrem prezentácii bol pre mňa obrovskou inšpiráciou aj marketing. Rovnako ako pohľad Applu na produktový, či grafický design, user experience,… S riešeniami od Applu som sa vždy veľmi stotožňoval, preto som ich sledoval čo najintenzívnejšie. Verím totiž, že ak dlhodobo sledujete niečo dokonalé, odpozorujete a pochopíte pointu. Dúfam, že sa mi to aspoň trochu podarilo. Niekedy, keď riešim nejaký problém a zvažujem alternatívy, zvyknem si položiť otázku: „ako by danú situáciu asi vyriešil Steve?“
Na Stevovi som oceňoval jeho zmysel pre detail. Vo chvíľach, keď mi niekto hovorí: „to je dobré, nechaj to už tak“, si vždy spomeniem na Steva. Dodá mi energiu a vôľu robiť veci tak, ako verím, že sú správne. Vždy ma pomyslenie na Steva vedelo veľmi povzbudiť. Nehovoriac o prejave na Stanforde. Videl som ho snáď miliónkrát.
Mnoho ľudí vidí Steva Jobsa iba ako iPhone a pár komerčných produktov. Bol však omnoho viac. Bol niekto, kto spolu so Stevom Wozniakom zmenil celé ľudstvo, každé jedno odvetvie. A to neskutočnou mierou. Vďaka počítačom sa neskutočne zvýšila efektivita ľudskej práce, zvýšila sa informovanosť a transparentnosť, zvýšila sa svetová životná úroveň. Steve Jobs bol génius, ktorého sme potrebovali.
Pomerne dlho som rozmýšlal nad tým, aké to bude, keď Steve odíde. Nevedel som si to predstaviť, no mal som strach.
Myslel som, že budem hovoriť o neskutočnej tragédii. Nie je to však úplne tak. Aj keď mi to je všetko neskutočne ľúto a viackrát za deň sa pozastavím a poviem si: „Ach Steve“…
Stevovu smrť netreba brať ako tragédiu. Práve naopak. Treba oslavovať, čo všetko tento jedinečný človek ľudstvu priniesol, poučiť sa z jeho myšlienok a prístupu k životu a uvedomiť si, čo všetko dokáže jeden človek za jeden život.
Mám dobrý pocit z toho, že Steve neodišiel na pol ceste. Dokázal preniesť jeho DNA do Applu, dokázal v Apple zakoreniť jeho myslenie a postaviť ho tak na vlastné nohy. Dokázal to! Elegantne sa vytrácal z firmy, ktorá bola na ňom tak neskutočne závislá. Pretože vedel, že jeho čas je limitovaný.
Aj napriek tomu, že Steve tu bude stále s nami v podobe ďalších produktov, neviem, či bude pre mňa Apple to isté, ako predtým. Keď som si kupoval produkty od Apple, mal som v očiach Steva. Uvedomoval som si, že nejde len o ďalší produkt od veľkej korporácie, ktorý vznikol na základe spotrebiteľského prieskumu, ale že za produktom stojí konkrétna osoba, isté zmýšlanie a názor, viera v zmenu.
Stevovi sa podarila jeho misia. Zmenil život tisíckam ľudí. A mne takisto.
Ďakujem Ti, Steve Jobs.
